NOVÁ LESNÁ

Nová Lesná je neveľká, ale známa podtatranská obec s históriou zahŕňajúcou niekoľko storočí. Leží v údolí Novolesnianskeho potoka na úpätí Slavkovského štítu. Mohutné štíty Vysokých Tatier od nepamäti tvorili prirodzenú hranicu a „pri sťahovaní národov zastavovali prúdy sťahovalcov – Rimanov, Keltov, Gótov, Hunov, Slovanov“, ako píše svedok minulých dôb o kraji, kde dnes leží Nová Lesná. Do obecnej kroniky zapísal i tieto riadky: „Pred dávnymi časmi vyzeral náš Spiš celkom ináč ako dnes. Husté lesy tiahli sa až do dolín, ktoré ľudské nohy neprekročili. V tých hustých lesoch boli výborné pašienky pre divú zver. Do toho kraja prišli aj prví uhorskí králi s radosťou poľovať, lebo našli hojnú korisť.“

Z historických prameňov sa dozvedáme, že Novú Lesnú založili v 13. storočí Berzeviczyovci pod názvom Villa Menhardi. Ale ľudia na jej území žili už oveľa skôr. Archeologické vykopávky potvrdili, že chotár Novej Lesnej bol osídlený už v eneolite. Na viacerých miestach sa našli zvyšky keramiky, z neskoršieho obdobia i výrobky z bronzu.

Na neďalekej vyvýšenine Burich boli objavené zvyšky keltského hradiska, ktoré je dôkazom na vtedajšiu dobu mimoriadne vyspelej fortifikačnej techniky. K veľmi vzácnym pamiatkam, ktoré sa našli v zuhoľnatených zvyškoch tohto zrejme východogermánskymi Vandalmi zničeného hradiska, patrí keltská minca typu Aténa Alkis, ktorej tvorcom bol severotaliansky kmeň Bójov.

V stredoveku bol i celý Spiš ohrozovaný strach a hrôzu vzbudzujúcimi Mongolmi. 11. apríla 1241 na rieke Slaná porazil tatársky dobyvateľ Batuchán uhorského kráľa Bela IV. Spiš bol vyplienený a vyľudnený. Belo IV. preto povolal na územie dnešného Slovenska Nemcov, aby zaľudnili tento kraj. Tak prichádzajú i na Spiš nemeckí kolonizátori – Sasi. Novolesniansky kronikár o týchto časoch zaznamenal: „V 12. storočí začína sa kultúrna práca tejto čiastky, keď usadzovanie Nemcov sa započalo. Oni začali vyrubovať lesy a zrobili z nich ornú pôdu. V úpätí lesov stavali domčeky z dreva, z nich nastali malé osady. Vôkol tých osád tiahli sa na všetky strany polia, lúky, pašienky. Po dlhej a ťažkej práci dostal tento kraj kultúrny tvár. Prisťahovalci sami prichádzali z Fladier, pobrežného pásma Belgie a tiahli potom tiež južne, až do Sedmohradska.

 Novolesnianski Nemci tiež patrili medzi nich, ale to, kedy prišli do Novej Lesnej a kedy založili túto osadu, je úplne neznáme. Nebola dakedy – a teraz je. Vyrástla nepozorovane ako hríby v lese alebo mravenisko pod košatým dubom. Nikomu neprišlo na rozum zaznamenať ani riadku o nej. Nežili tu význační ľudia, neodohrávali sa u nás dôležité udalosti. Býval tu len stály boj o chlieb, stály zápas s lesmi, aby ustúpili ornej pôde, a s kameňmi, ktoré vyvrátil pluh zo zeme. Dávnejšie často nastal chlapský boj proti medveďom, vlkom, ostrovidom, diviakom a iným nebezpečným šelmám, ktoré boli tu v hojnom počte zastúpené. A keď zver zvíťazila, celá dedina oplakávala obeť boja.“

Iný zdroj obecnej kroniky tvrdí, že Novú Lesnú založili traja bohatí Nemci zo Starej Lesnej, ktorí si tu v 13. storočí postavili domy. Za týmito prvými priekopníkmi prišli ďalší, aby im slúžili, a tak vznikla dedina.

Podľa kroniky pochádzajú prvé presvedčivé údaje o obci až z čias Luthera: „Len od doby reformácie máme spoľahlivé údaje, lebo vtedy obidve strany si chceli získať čím viac veriacich a všimli si, že i v Novej Lesnej žijú ľudia.“

Obyvateľstvo Novej Lesnej sa v minulosti živilo pestovaním ľanu, povozníctvom, poľovníctvom, podomovým obchodom. Žili tu Slováci, Nemci, Maďari, neskôr i Cigáni. Názov tejto obce sa v priebehu času menil. Podľa zakladateľov sa latinsky nazývala Villa Menhardi, Nemci ju volali Menatwatorph, Manardwaldorf a Neuwalddorf, Maďari Erdeufalwa, Felsöwerdewfalwa, Slováci Nowa Lesná.

Záľubou i možnosťou zárobku mnohých Novolesňanov bolo horolezectvo a horské vodcovstvo. Najznámejším horským vodcom bol spišský Nemec, učiteľ Ján Still (1805-1890), ktorý prvýkrát vystúpil na Gerlachovský štít už v roku 1834 a od roku 1872 vodieval na Gerlach aj turistov. V roku 1995 bola Jánovi Stillovi pri príležitosti 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci na budove obecného úradu odhalená pamätná tabuľa a na jeho počesť sa každoročne koncom júla konajú dnes už veľmi známe preteky v behu do kopca na trati Nová Lesná – Hrebienok. Okrem Jána Stilla možno spomenúť i iných „starých horských vodcov“, akými boli Martin Spitzkopf Urban a Ján Počúvaj.